BUBA BLOG: Veta dňa
Milujem Mišove výroky, myšlienkové pochody a spôsob, ako veci vníma a vidí.
Po dvoch týždňoch na prázdninách, kedy sme sa nevideli, mám pocit, a teda nie je to iba pocit, to je fakt, že rozpráva zas o niečo krajšie. Tie jeho súvetia sú pre moje uši tak neskutočné, že ich raz vydám knižne, aby som na ne nikdy nezabudla.
Rovno v deň návratu z prázdnin ma zabil týmto: “Mami, ja vás ľúbim tridsaťpäť lásky, to je najviac, viac sa už nedá!”
Začína maturovať nad mnohými vecami. Napríklad, prečo má iba jedného dedka, čo sa stane s človekom, keď zomrie…. Touto otázkou ma prekvapil tak, že som mu v momente prekvapenia povedala pravdu. Moju pravdu. Že keď človek zomrie, že sa zase narodí ako niečo iné, napríklad ako motýľ, kvet, vážka, oblak… hocičo. Toto vysvetlenie sa mu páči veľmi a dodal: “A možno sa niekto narodí ako Láska!”Nikdy v živote by som takúto vetu nečakala od 4-ročného dieťaťa.
A včera dal ďalšiu perlu. Sedeli sme v aute a šli na letisko sledovať lietadlá. Vždy sa v aute rozprávame, ako vlastne vždy a všade, lebo pánko nevie byť ticho. Niečo mi vysvetľoval, ale úplne nesprávne. Tak som mu povedala, že sa asi pomýlil, že to nejako nedobre hovorí. A on na to: “Musím sa asi lepšie spoznať.” Pri tejto vete mi asi aj zabehlo od údivu, tak dovysvetlil: “Musím sa lepšie spoznať, aby som nahlas hovoril veci správne.”
BUBA BLOG: Nestihli sme cestovať. Stihli sme viac!
Neviem, prečo sa týmito jeho múdrosťami (pre mňa múdrosti, pre niekoho detské random motanice) vždy tak nadchnem, možno som mala inú predstavu o myšlienkových pochodoch malých detí, ale teraz si len v duchu poviem, že ON VIE.
Lubica “Buba” Lettrichova
